JEDNODUCHÉ ŠŤASTIE v Bratislave
„Ľudia v Slatinke žijú inak, než je zvykom. Nie sú zavretí v ústave pod kontrolou „opatrovateľov“, izolovaní od okolitého sveta, „lebo si to žiada ich hendikep“. Slobodne vychádzajú von, riešia vlastné problémy, snažia sa žiť s nami a tak ako my. Vedia sa úprimne tešiť z vecí, ktoré sú pre nás bežné, vážia si chvíle, ktoré si my ani nevšimneme. […]
