Výbor OSN a vypočutie Slovenska

Posted by on Apr 11, 2016 in DÔLEŽITÉ | No Comments

Prinášame správu medzinárodnej organizácie Mental Disability Advocacy Centre o rokovani Výboru OSN so Slovenskom. Informáciu o zasadnutí priniesla aj Národná rada občanov so zdravotným postihnutím spolu aj ďalšími dokumentmi, ktoré nájdete tu.

 

Dodržiavanie práv ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku sa v dňoch 4. až 5. apríla 2016 dostalo na rokovanie expertov OSN. Slovenské a medzinárodné mimovládne organizácie zaslali Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím (ďalej Výbor OSN) informácie, ktoré by napomohli pri formulovaní návrhov a odporúčaní pre slovenskú vládu. Cieľom je podpora rozvoja komunitných služieb a zabezpečiť možnosť každému dieťaťu vzdelávať sa. 

veterne mlyny

Angelika Oláhová (vpravo) and Roman Vrábel (vľavo) 
pri paláci W. Wilsona v Ženeve vo Švajčiarsku. © Vladislav Matej

Slovenské organizácie bojujúce za ľudské práva ľudí so zdravotným postihnutím a Mental Disability Advocacy Centre (ďalej MDAC) vyzývajú k prijatiu konkrétnych opatrení, ktoré by riešili problém vysokého počtu osôb so zdravotným postihnutím umiestnených v ústavnej starostlivosti. Výbor expertov OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím požiadal slovenskú vládnu delegáciu o vysvetlenie, ako Slovensko postupuje v prevencii odlúčenia detí so špecifickými potrebami od svojich rodín, napríklad ako v prípade štvorročnej Lujzy Tomáško, ktorej právne pomáhala medzinárodná organizácia MDAC. V odpovedi vláda tvrdila, že sa zaviazala prijímať opatrenia predchádzajúce inštitucionalizácii detí, čo naznačuje, že ich pozornosť sa zatiaľ sústreďuje na odchod detí z nich.

Steven Allen z MDAC hovorí: „Tento týždeň slovenská vláda v Ženeve pripustila, že v systéme sociálnych služieb existuje takmer tisíc zariadení ústavného typu. Život v nich často oberá ľudí so zdravotným postihnutím o možnosť rozhodovať o svojom osude, oddeľuje ich od komunity a umlčí ich navždy. MDAC očakáva, že slovenská vláda urýchlene vypracuje národný časový harmonogram zatvárania ústavov a presunu ľudí do bežného prostredia s podporou, ktorú potrebujú k svojmu životu a rozvoju.“

Toto oficiálne vypočutie o pokroku Slovenska sa konalo prvýkrát od ratifikácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej DPOZP) Slovenskom v roku 2010. Mimovládne organizácie upozornili na stretnutí, že takmer 39 000 ľudí stále ostáva v pobytových zariadeniach a vláda pomaly postupuje pri zabezpečovaní podpory službám v komunite.

Angelika Oláhová (na obrázku vyššie) bola umiestnená do ústavnej starostlivosti ako trojročná. V Ženeve mala možnosť členom výboru OSN povedať, že v ústave musela prežiť 35 rokov, kým jej zabezpečili službu podporovaného bývania, kam sa presťahovala s ďalšími siedmimi prijímateľmi.

„Mala som 38 rokov, keď som odišla žiť do mesta. Bola som vystrašená. Nevedela som, ako vyzerá skutočný život.”

Vďaka pomoci zvládla všetko, aby mohla nezávisle žiť. Nakoniec  jej bola poskytnutá taká podpora, že sa presťahovala do vlastného bytu. „Postupne som si našla v meste kamarátov a stretla som aj svojho priateľa. Žijeme spolu skoro dva roky.”

Na Slovensku však chýba podpora pre nezávislý spôsob života v komunite pre desiatky tisíc ďalších ľudí so zdravotným postihnutím. Roman Vrábel (tiež na obrázku vyššie) odišiel od rodiny do internátnej školy pre deti s telesným postihnutím ako šesťročný.

Na začiatku to bolo veľmi ťažké,” povedal. „Moja babička ma brala pravidelne domov, ale potom zostarla a čas medzi návštevami rodiny sa predlžoval.” Roman členom Výboru OSN popísal, aká je v realite obmedzená podpora nezávislého spôsobu života, pomoc pri ďalšom vzdelávaní, či hľadaní práce.

Denisa Nincová, riaditeľka zariadenia sociálnych služieb Slatinka, a nadácia SOCIA, ktorí podporujú Angeliku a Romana, uviedli, že na Slovensku je 116 ústavných zariadení, kde žije v jednom spolu viac ako 100 ľudí. Slovenská vláda nemá žiadny časový harmonogram pre národnú politiku deinštitucionalizácie, nedošlo k presunu ťažiska alokácie verejných financií z ústavnej starostlivosti na komunitnú. Stále prevláda starý model prístupu k ľuďom so zdravotným postihnutím založený na kontrole a nie podpore.

Členovia Výboru OSN sa konkrétne zástupcov vlády pýtali na segregáciu a inštitucionalizáciu detí so zdravotným postihnutím. Podľa alternatívnej správy k implementácii DPOZP, ktorú pripravili mimovládne organizácie, takmer 21 000 detí so zdravotným postihnutím nemá právo na inkluzívne vzdelávanie. Okrem toho Výbor OSN zaujímal aj osud ďalších ľudí, ktorí boli podľa starej právnej úpravy označení ako „nevzdelávateľní”. Vláda opakovane uviedla svoj záväzok zabezpečiť vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím v bežných školách, ale neuviedla žiadny konkrétny plán, ako toto právo naplniť.

 

Poznámky

Minulý rok aj s podporou MDAC vyhrala Ela Grebeciová svoj boj o právo na vzdelávanie v bežnej škole. V inom prípade MDAC svojimi krokmi napomohlo tomu, aby mohla štvorročná Lujza Tomasko využívať opatrovateľskú službu vo svojom domácom prostredí a žiť so svojou rodinou.

Za dva týždne bude Výbor OSN publikovať záverečné odporúčania k implementácii DPOZP na Slovensku. Mimovládne organizácie vyzývajú vládu Slovenskej republiky, aby prijala komplexný a inkluzívny deinštitucionalizačný plán a ukončila segregáciu vo vzdelávaní tým, že bude zaistené právo každého dieťaťa, bez ohľadu na zdravotné postihnutie, rasu či etnicitu, na inkluzívne vzdelávanie.